Ked dusa boli.

Kdesi som pocula,ze staviame domy a privadzame deti na svet.

Elektricke zastrcky su prilis nizko a vypinace prilis vysoko.

Narodime sa a vsetci sa tesia.Az kym nezacneme davat do tych zastrciek ruky.

Ked nas po tej ruke buchnu,neboli ten uder..ale vedomie,ze robime nieco zle.

Este nevieme co...Priviedli nas na svet,postavili nam obydlie...a teraz nas naucili dostat za co?

Trochu na ten uder zabudneme.S celou silou sa rozbehneme svet okolo nas prebadat.

Niekedy sa z nas tesili a niekedy sme dostali uder.

Naucili sme sa,co tych druhych robi stastnymi a co ich sklame.

Nenaucili sme sa ale jedno..co robi stastnymi nas.

My sme a nie sme.

Dusa hovori tu som..a ja hovorim,ze to nie je podstatne.

Preco neurobili zastrcky vysoko a vypinace nizko?

Aby sme nedostali,ze sme sa chceli nieco dozvediet.

A nebali sa v tme,lebo sme nevedeli svetlo zapnut?

Bulimia je bolest duse.

Ziadna porucha........