MILOVANIA HODNÁ

Celé leto som vedela,že začiatok školského roka bude pre mňa znamenať veľa naháňačiek a úsilia, aby som čo najviac vedela stáť pri deťoch.

Vedela som, že muž,s ktorým už siedmy rok žijem, ma v tom nepodporí.

Dopredu mi dal najavo, že predsa ja si povymýšlam krúžky a on nebude jak taký pako robiť závozníka.

"Ja ťa nepotrebujem" odpovedám mu a o deň neskôr dávam inzerát do novín,že hľadám pomoc v domácnosti.

Nespala som celú noc.

Počúvala som moju myseľ, ako mi nahovára:

"Bože,už nevieš čo máš od dobroty robiť?"

"Si lenivá"

"Si neschopná"

Vedela som,že nesmiem týmto hlasom veriť.

Lebo bola som to práve ja,ktorá viedla celú domácnosť,deti a zarábala na všetky účty.

A bola som to ja,ktorá verila ľudom okolo seba.

Viem, že mama somnou pohŕda, lebo neupratujem cele dni.

Viem, že rodičia mi budú dávať za vinu, že som sa rozišla s mužom, ktorý ma zrejme nemiloval.

Miloval.

Ale viac miloval to, že u mňa nič nemusí.

Ako som každú jednu vrstvu odkrývala v mojej duši, došlo aj v tomto na lámanie chleba.

Vedela som, že to musím urobiť.

Viem, že môžem mať po mojom boku muža, ktorý bude mať svoj život vyriešený.

Ešte to necítim, lebo ma rozchod  čaká.

Ale som pripravená prijať aj túto pravdu.

Že som hodná byť milovaná.

Sama sebou.

Milovaná inými.