PREJEDANIE ZO ŠTÍHLOSTI.

Zrejme som v mojom menštruačnom cykle vo fáze milenky.

Včera som si nalakovala nechty na oranžovo červeno.

Večer sme sa milovali.

Najprv hádali, lebo bol ba mňa sprostý.Odišla som hore,do inej miestnosti.

Prišiel do spálne a udobroval sa.

Keď som uložila deti, ležali sme vedľa seba a vzrušoval ma.

Jeho vôňa, jeho telo.Má takú hladkú nahnedlú pokožku.

Potom som ho nahá objala, keď odchádzal s mojej spálne.

Dnes ráno som sa postavila na váhu a nešlo nič dole.Pozorujem to jemné sklamanie..aj túžbu byť zase štíhla.

Pozorujem aj druhý hlas, ktorý hovorí. "Klídek"

Všetko je, ako má byť.

Cesta je dôležitejšia, ako cieľ.

Je dôležitejšie byť tu a teraz v prítomnosti aj šťastná.

Ale hlavne si prítomnosť uvedomovať.

Lebo toto je Tvoja prítomnosť.

Nič veľkolepejšie nepríde.

A ani nič menejcennejšie.

Toto je TVOJ veľkolepý život.

Môžeš byť štastná tu a teraz.

Nie si menejcenný človek len preto, že máš nadváhu.

Si plnohodnotný človek, aj keď máš nadváhu.

Dávame sa pod stres, lebo si chceme udržať postavu.

No paradoxne práve z tohoto stresu vzniká tlak, a nutkavosť prejedať sa.

Aké nezmyselné...

Prejedám sa, lebo chcem byť štíhla.

Chcem byť štíhla...lebo len vtedy som plnohodnotná?

Počujem, ako moja duša plače.

Ako sa telo búri a nechápe s toho ani čiaročku.

Telo sa ráno zobudí.

Preciťuje šťastie, že sa zobudilo a žije.

Že má zdravé ruky, nohy...že je zdravé a môže nás odniesť do práce,aby sme zarábali peniažky.

Je šťastné,že sa môže učiť.

Že jeho oči vidia.

Hlas hovorí.

Ruky dokážu objať.

A s nohami nás privedie k milovanému človeku.

My sa ráno prebúdzame a staviame sa na váhu.

Ak neukáže to, čo chceme...cítim vyslovene, akoby som v sebe niečo zabila.

Ako uniká moja životná energia s môjho tela.

Telo, ktoré sa včera v noci cítilo tak žiadúce, príťažlivé, ohybné.

Telo, ktoré poskytlo rozkoš mne aj mužovi na mne, vo mne...

Dnes zabíjam túto energiu s jednou vetou

"Som tučná"

Učím sa pozorovať aj tieto situácie.

Aká je moja skutočnosť premenlivá.

Pozorujem svoju myseľ a nechám tento film prebiehať.

Nechávam tam všetky moje výčitky na seba.

Nároky na seba.

Kritiku.

Všetko tam môže byť.

Dovoľujem to v mojej hlave všetko mať.

Tým nevzniká vákuum,potom podtlak.

Nutkavosť ten tlak vypustiť.

Milujem Ťa,nás....

Ešte jednu odpoveď som dnes ráno dostala.

Telo sa pokúša vyrovnať podtlak tým, že túži po ťažkých jedlách.

Sladkých.Ktoré okamžite na chvíľu zaúčinkujú.

Keď tento tlak nebude vznikať, nebude túžiť po týchto jedlách.

Telo nie je zlé.Miluje ťa a chce Ti slúžiť.