Psychiater Dr.Príroda
Sedím na kopci a predo mnou scenéria hôr.
Stovky stromov,jazero...
Zaráža ma tá veľkosť.Obrovská kulisa zo skál,stromov,jazera a neba....
Tak toto je tá veľkosť života.
Stále to moja hlava nevie prijať....že nie je len jeden pohľad,jeden smer,jeden svet...
Frázy ako bezhraničnosť,božská esencia...sú síce pekné.
Ale od prečítania si tejto vety a naozaj uvedomenia si pravdy,keď ju pocítim na vlastnej duši....je často dlhá cesta...
Tam v horách pociťujem obrovský rozmer života.
Stačí si vyšliapať na vrch....neponáhlať sa.Nie byť si Cieľa-Vedomá.......
Stromy mi hovorili "zastav sa"
Buď si vedomá cesty...teda Cesty-Vedomá
Stále som si hovorila..."zastav sa"
Keď som na jeden z tých vrchov šliapala...nechápala som...
Obrovská roklina podomnou...stovky stromov okolo mňa a ja...
Že som súčasťou nich....
Ľahla som si medzi dve obrovské jedle.Dotýkala som sa ich obrovských koreňov.
Podávala im ruky a zo slzami v očiach som ich prosila,aby zrástly somnou...
Aby som sa stala ich súčasťou....
Viem že som...len to necítim...
Alebo len začínam pociťovať,že som...
Predstavila som si,ako zrastám s týmito gigantmi...
Ako mi ukazujú,o čom je život....
A čo znamená..len tak tu byť
Aký obrovský prínos pre život má,keď precítim vďaka stromom..čo znamená,jednoducho byť....
Že tam je ukrytá energia,liek na dušu...život
Po týždni strávenom v horách som zrazu nepotrebovala jogu...
...nepotrebovala som múdre knihy..dokonca ani písať...a cez písmenká si pripomínať moje pocity....
Jednoducho som bola....
Stále som rozmýšľala ,koľko kyslíka,energie vychádza s tých stromov a o čo by bol človek zdravší,ak by tu žil..
Asi by som nedokázala precítiť naozaj tento zázrak,keby som tu žila.
"Ale pôsobil by na mňa automaticky" hovorím si
Na smútky,depresie...boľavé srdcia a duše mi ordinuje najlepší psychiater na svete....
Aspoň 1x do dňa vyšliapať na kopec plný stromov.....dve hodiny hore...
Hodinu len tak sedieť a zapamätať si obraz pred sebou...vryť si ho do pamäte...
Lebo toto je život..obrovský,mocný...tisícrozmerný....
Potom pomaličky šlapat dole....a vpíjať si tento scenár do mozgu....
Vdychovať horský vzduch...aj do zásoby....
A veľa vecí príde automaticky....
Chem sa tam znova vrátiť
Túžim tam žiť.....
Snáď raz...
Ps:
Viem že tam na mňa čakáte,a keď bude potreba....zavriem oči ,zase sa vás dotknem...silných koreňov,ktoré zrastú somnou ...a pomôžu mi pocítiť,že som ich súčasťou....
Prijali ma.....
Ďakujem
cestadoduse.webnode.sk/ E book zdarma