VYSKOČ Z KOLOTOČA
V jednom cvičení som si mala spomenúť, za čo ma rodičia najviac chválili.
Je to zvláštne, ale na nič iné si nemôžem spomenúť, ako na to, že som schudla.
Akú mala mama radosť,keď som schudla.
A aká bola zo mňa sklamaná, keď som pribrala.
Je to možné,aby som si za celé detstvo nevedela spomenúť, že mala zo mňa radosť aj z iných vecí?
Prvá moja dieta bola nič nejesť.Bolo mi zle, bola som bledá, smutná.
Ale páčila som sa mame.
Potom prišlo obdobie priberania, kde som zase bola smutná.
Po rokoch som už nevedela,prečo tak veľmi chcem schudnúť a prečo si ten štandart neviem udržať.
Pýtam sa sama seba:
"Je to možné,aby som potrebovala na to 20 rokov, kým mi došlo,že dietami neudržím ten obrovský, nesplniteľný štandart, ktorý na seba mám?"
"Ako je to možné,že mi to nedošlo už po 10. diete?"
Neviem.
Myseľ mi nahovára, že o tom stále nič neviem.
O bulímii.
Že sa na niečo hrám, čo nie som.
Nech som ticho a nikomu o tom nehovorím.Viem o tom h...o.
Moje láskavé ja hovorí:
"No moja zlatá..nehráš sa."
"Je to Tvoja životná úloha"
Milé ženy, riešenie nie je v dietach. Nepomôžu Vám.
Riešenie je mať POKOJ NA DUŠI.