Tento článok som písala pred mesiacom.Krátko na to sa začali diať dosť veľké veci.
Písala som o démonovi,ktorého som vtedy nechcela pomenovať.Lebo som to písala pre celú verejnosť.
Patrí sem,do tejto stránky.
Kde môžem otvorene hovoriť o mojej životnej lekcii.
Kedže som od malička vyrastala podľa spoločenských pravidiel,čo sa patri a čo nie...táto rola mi išla veľmi zle.
A kedže som ju hrala často s nechuťou...nevôľou,vytvoril sa v mojej duši velký nedostatok,prázdnota..
Bola som zmätená,smutná..sama
Vnútorne som vedela,že niečo mi tu nesedí,že niečo strašne nechcem...ale keď som sa pokúsila počúvať na hlas svojej duše....dopadlo to dosť zle.
Naučila som sa robiť veci,ktoré robiť nechcem....
A keď robíme veci,ktoré nechceme,vynakladáme na ne veľmi veľa energie...čo si vyžaduje stratégiu,plánovanie,kľučkovanie,pretvarovanie,klamanie
Stratégia ,ako čo najlepšie skovať moju naozajstnú osobnosť.
Tak,aby bolo okolie somnou spokojné.
Skovávala som sa najprv pred druhými,a potom som sa začala skovávať sama pred sebou.
Tu začína cesta s mojim démonom.
Vytvorila som si ho,aby som dokázala prežiť.
Vedela som,že sa pretvarujem, často krát klamem
...na jednej strane stratégia...na druhej strane ale,vedomie,že je to hriech.
...vedela som,ze klamem samu seba....,ale nevedela som,ako to urobiť inak...
Po čase som ani nevedela,čo je pravda?
Ten boj vo mne bol silný,a výčitky tak reálne...
Výčitky,že to nie je správne....tak bolestivé,tak beznádejné.
Chcela som prestať,no nevedela ako.
Tak som začala pred týmto správaním zavierať vnútorne oči...naučila som sa to robiť,ale akože nevidieť.
Nemenovať,necítiť.
...rýchlo zamiecť pod koberec...aj to bola stratégia prežitia
Aby som dokázala žiť,ísť ďaľej.
Vo vnútri som môjho démona ale začala nenávidieť.
Po rokoch som to mala už tak nacvičené,v podvedomí všetky bolesti,smútky potlačené,že som už ani nevedela,
prečo ROBÍM VECI,KTORÉ ROBIŤ NECHCEM!!!
Pocit zlyhania,že nie som dosť silná,múdra,veriaca,atraktívna,tichá,štíhla..pokorná.....
a výčitky......
Trvalo to dlhé roky...kým som pochopila,že môjho vnútorného,mnou stvoreného,pre prežitie dôležitého démona,mi nepomäže ignorovať
...robiť sa,že tam nie je...
Dlhé roky procesov CESTY mi pomohlo pochopiť môjho Démona.
Pozrieť sa mu do očí.
PRIJAŤ HO.
.Spomenuť si,kde a kedy som si ho vytvorila?
S láskou mu poďakovať,že mi pomohol prežiť,keď som ako dieťa inú cestu nemala.
Nedá sa to racionálne vysvetliť.
Deje sa to na úrovni duše..keď sa odkrýva vrstva po vrstve
Kedy,prečo a kde dochádzalo k stvoreniu vnútorného démona.
Denno denne je tu somnou.
Denne s ním uzavieram dohodu.
Prijímam ho a dovoľujem mu byť tam,kde presne je.
Už ho neignorujem,nerobim sa,že nie je....lebo je sucastou mna...
Ukazuje mi,že si zase nedôverujem a vyťahujem skrývacie manévre.
Stále je potrebný,a nechce byť ignorovaný.
Prijatím našej stratégie na prežitie,keď sme boli v ohrozeni...prijímame aj samých seba.
Nikto tu nevie dať radu.
Toto je moja cesta v pochopení,že mi. Boh dal riešenie do hĺbky mojej duše....ku ktorej sa vraciam.....
ĎAKUJEM
PS:
Prave prišiel syn ,silno ma objal...pre neho som krásna,úžasná,najsprávnejšia...bohyňa.
cestadoduse.webnode.sk/ E book zdarma
Celý článok